Svorka

Ani sme poriadne nevedeli ako a zrazu sme mali doma šesť psov – dve pucvolky po starých rodičoch, Beiru, Ebiru a dve šteňatá Asuntu a Artana, pre ktoré sa nám nepodarilo nájsť vhodných majiteľov a naraz mali pol roka a to už sa nedalo. Nebudem klamať, bol to život podriadený psím záujmom a určite sme urobili aj veľa chýb, ale zároveň to bolo trochu ako vo filme. Mať možnosť pozorovať každý deň len tak na záhrade štyri nádherné, silné psy pri hre bolo naozaj úžasné. Pre susedov sme predstavovali malú ZOO a vôbec čudnú rodinu, v ktorej bolo dvakrát toľko psov ako ľudí. Rozoberalo sa to dokonca aj v miestnom Tescu pri mäse, sme to tak náhodou započuli pri nákupoch, lebo naše psy asi spoznávali lepšie ako nás 😀 Otázky typu “a nebojíš sa, že ťa zožerú tak ako toho pána v telke?” boli pre mňa naozaj absurdné. V tom, že nás naše psy nenapadnú, som si bola istá. Neviem, čo by urobili s človekom, ktorý by len tak vošiel do dvora, ale napríklad s robotníkmi, ktorí u nás pracovali, vychádzali dobre 🙂

Samozrejme nevyhli sa nám ani problémy, aj keď teda úplne iné, ako sme čakali. Tí, čo sa psom trocha rozumeli alebo si teda mysleli, že tomu rozumejú, vraveli, že tri suky a jeden pes, to sa ti bude mlátiť, určite aspoň jednu aj tak budeš museť dať časom preč, príliš veľa estrogénu, to nebude fungovať. Našťastie bola vo svorke dobre nastavená hierarchia — medzi Beirou a Ebirou bol veľmi dobrý vzťah, Ebirka ju plne odmalička rešpektovala, a keďže sa výchovou Asunty a Artana od šteniatok venovala najviac ona, oni zasa rešpektovali ju. Naše psy spolu jedli, spávali, vzájomne sa každý deň umývali (strašné mľaskotavé zvuky pri tom robili), hrávali sa občas aj desivé hry, ale nikdy medzi nimi nebol nijaký konflikt. Artan bol v rámci svorky úplne najsubmisívnejší článok, ktorý sa podriaďoval všetkým, preto sme vôbec nečakali, že by si trúfol byť agresívny. Ale keď dospel, tak počas Beirinho a Ebirinho hárania sa Asunta stala triednym nepriateľom. Nebolo to síce nijaké “zabijem ťa”, ale zvukové prejavy to malo strašné. Zvláštny jav, pretože obyčajne ak už vznikne konflikt medzi psom a sukou, je to skôr naopak. Naučili sme sa teda, že hormóny menia sladkého Artana na šelmu a počas hárania už nebývala zatvorená v inej izbe hárajúce suka, ale Artan. No bývalo to len na pár dní, lebo pes, ktorý žije so sukou doma, sa o ňu zaujíma len v tie “pravé dni” a vie na 100% presne, ktoré sú to. (Aj s ohľadom na prostatu je však asi najvhodnejšie psa, ktorému sa doma hára suka, poslať na dovolenku.) Zaujímavé je aj to, že o Asuntu nikdy záujem neprejavil. Z toho vyplýva možnosť, že Asunta má málo estrogénu a Artan jednoducho nevie, že nie je pes, ale suka.

Ak sa rozhodnete mať doma viacerých psov, môže to byť pre nich veľmi dobré, pretože sa spolu vyhrajú, majú viac podnetov. Avšak už dva psy sú svorka, v ktorej sa pravidlá medzi psami nastavia buď prirodzene, alebo ich musí nastaviť majiteľ. Je dobré, aby hlavne starší pes bol dobre socializovaný a zvyknutý na iné psy. Tiež treba pamätať na to, že každá aktivita, ktorú majiteľ so psom vykonáva, prispieva k rozvoju jeho osobnosti, inými slovami — čím viac sa budete svojim psom venovať, a je v podstate jedno ako, tým menšie riziko, že budú z nudy vyhľadávať nechcené činnosti. My sme mali to šťastie, že to všetko šlo tak nejako samo a riešili sme len hormonálnu nestabilitu 😉 Treba však povedať aj to, že psom sme venovali všetok voľný čas a že moja mama s nimi trávila všetok ten zvyšný. Naučila ich síce kopec sprostostí, ako napríklad objednávať pivo, štvorhlasne spievať, nosiť noviny, žobrať (ale to len od nej 😉 ), hovoriť ahoj a iné, ale úspešne im zamestnávala hlavy.

Teraz už máme iba Asuntu a Artana, ktorí sa v krátkom čase ocitli v malej svorke, a trvalo možno rok, kým si zvykli, že naháňať sa dá aj dvom. Dlho si aj vyjasňovali pozície, Asunta je majster T-čkovania, ale naozaj ťažko povedať, kto je teraz u nás psí šéf, lebo iné snahy o získanie vodcovskej pozície neboli a inak si dominanciu neprejavujú.

Ak sa chcete o psom správaní dozvedieť viac, odporúčam výbornú staršiu knihu od Vladimíra Mikulicu Poznej svého psa. Zrejme sa už nedá kúpiť, ale ak sa pohrabete na internete, niekde sa možno ešte nájde.

 

beibira