beibira

Novinky

Úvaha nielen o psích menách

Hoci sa v komunite okolo RR pohybujem už pomerne dlho, verím tomu, že hlavne v minulosti ma mnohí nepoznali podľa môjho vlastného mena, ale podľa mena našej prvej sučky – BEIRY. Veď aj ja som doma hovorila: „Vieš, to sú tí, čo majú Lapaja a Moma“ alebo „Tí, čo majú Fidorku…“ Meno pre dlho plánované šteniatko som vyberala starostlivo a ako knihomoľ som ho hľadala aj v slovníku cudzích slov, kde som našla slovo BEIRA, čo je okrem iného druh antilopy a nejaká stará keltská bohyňa. Šteniatko malo napokon v rodokmeni napísané Bejide Fly Livingstone Rhodesian, ale pre nás to už ostala BEIRA a my sme sa tak nejako v psičkárskej komunite stali BEIROVCAMI. A BEIRA zmenila náš život viac, ako sme plánovali, nastavila priority, pribudli noví kamaráti a okruh záujmov, otvoril sa neznámy svet, do ktorého sme pôvodne chceli len nakuknúť, ale napokon nás pohltil a žijeme v ňom už takmer 13 rokov tak trocha pod značkou by BEIRA, ako sme nazvali aj našu chovateľskú stanicu.

A aká BEIRA bola? Mala nohy veru dlhé ako tá antilopa a aj z božskej noblesy sa jej ušlo. Nemôžeme sa síce hrdiť nijakými veľkými titulmi, ale BEIRA bola dobre socializovaná, vyrovnaná suka, zvyknutá na ruch veľkého mesta, na cudzích ľudí, psy aj iné zvieratá. Zbožňovala bratislavský Horský park, kde mala kopec kamarátov, ale rada chodila aj na kávičku do svojich obľúbených kaviarní, kde ju čašníčky aj hostia podplácali keksíkmi a ona si užívala ich pozornosť. Z typickej ridgebackovskej rezervovanosti sa jej veru veľa neušlo… BEIRA bola prvá, tá jedna jediná, psičkári presne vedia, o čom hovorím, ale neskromne si myslím, že bola výnimočná nielen tým, že bola ridgeback, nielen tým, že bola naša, ale celkovo tým, aká bola. Pre mňa to nebolo zviera, ani pes, ale bytosť a až teraz viem, aké sme mali veľké šťastie, že sa k nám dostala práve ona.

Keď mala BEIRA asi rok, pribudol do svorky ďalší ridgeback – Ashanti Senanga alebo EBIRA. Áno, toto meno vzniklo z BEIRY prešmyčkou a náhodou označuje aj nejaké africké etnikum. EBIRKA bola bezridgová. U mnohých príde po RR bez pp alebo po neštandardnom ten vysnívaný, výstavný. U nás to bolo naopak a tak trocha z princípu, ridge je hračka prírody a stále nie som presvedčená, že sa s ňou vieme tak úplne hrať. EBIRA bola na rozdiel od BEIRY typický ridgeback – rezervovaná voči cudzím, oddaná svojim, pripravená loviť a pracovať. Neznášala hlavne cudzích mužov, ktorých doslova obliehala (to je asi to anglické “keep it at bay until the arrival of the hunter) a potom udržovala pod kontrolou. Chytala, vtáky, mačky, jašterice a dodnes nechápem, ako sa to mohlo zaobísť bez strát na životoch, lebo bola naozaj rýchla a šikovná. Keď videla prvýkrát stádo býkov, zmeravela, ako keby jej niekde na pozadí bežal farmársky program, že, aha, toto by som mala robiť, vbehnúť medzi nich a upratať ich. Bol to po všetkých stránkach najridgebackovitejší RR, akého sme doteraz mali. Snáď jediná odchýlka bola v tom, že vášnivo všetko aportovala a milovala c v i č á k.

BEIRA a EBI boli nerozlučná dvojka aj pri starostlivosti o osem šteniatok z nášho jediného vrhu A by BEIRA. Dva mliečne bary spôsobili, že to boli šteniatka naozaj statné… Neplánovane dve ostali doma, pretože na odchove vrhu je najťažšie nájsť dobrých majiteľov. A tak sme mali zrazu celkom slušnú svorku afrických levích psov. Kolega Austrálčan sa ma pri tomto zistení spýtal, koľkohektárovú farmu máme a aké veľké je naše stádo na štyri RR… Nuž, na prácu sme veru mali iba jedného – Ebiru. Asunta White Star by Beira (Asunta po pra-pra-pra babičke a White Star podľa hviezdy na hrudi) a Artan Big Boss by Beira (Artan je meno keltského pôvodu označujúce veľkého medveďa, Big Boss, lebo z tých ôsmich šteniat bol iba on pes) starostlivo všetky pracovné vlohy pred nami už skoro desať rokov skrývajú. Aj oni absolvovali cvičák, aj s nimi sme skúšali coursing, ale prejavili sa nakoniec ako čisto spoločenské psy, niekedy naozaj pochybujem, že vnímajú rozdiel medzi sebou a nami. Asunta bola odmalička šidlo, má veľa mačacích vlastností, a keby bola žena určite sa nosí v lodičkách s noštekom pekne dohora, že aha, aká som ja krásna. Artan je na psa veľmi nežný, neznáša okolo seba stres, my sa doma nehádame, len aby bol pes v pohode. Najlepší mediátor na svete to je.

V každom prípade mať štyri RR už nie je hobby, je to o životnom štýle. Nebudem klamať, nebolo to vždy ľahké, určite sme nerobili všetko správne, ale pozorovať takúto svorku, jej hierarchiu, správanie a všetko okolo toho bolo úžasné. V súčasnosti už máme len seniorov Asuntu a Artana, pomaly sa blíži ten čas, keď budeme potrebovať šteniatko. Priznávam, že budem vyberať inak ako pred 13 rokmi, no rozhodne to nebude v chovateľských staniciach, ktoré produkujú viackrát do roka tovar za luxusné ceny. Na to nie som ani dostatočne inteligentná, ani dostatočne bohatá. Pravdepodobne to bude šteniatko neštandardné a bude sa volať Beibira. BEIRA a EBIRA nie sú pre mňa len mená psov. Hoci už tu ani jedna nie je a už nebude druhá Beira ani druhá Ebira, sú aj naďalej súčasťou nášho života a navždy zostanú tie, ktoré ma veľa naučili a do značnej miery ovplyvnili to, kto dnes vlastne som. Preto si ich chcem, z nostalgie, čo najčastejšie pripomínať. Beibira, Beibi, Beibiruša bude určite o nejaký čas skloňované v našej domácnosti vo všetkých pádoch, vyslovované s láskou k tomu, čo je, a s úctou k tomu, čo bolo.