Rodézsky ridgeback je plemeno, ktoré bolo vyšľachtené v Afrike ako zdatný lovecký, ale aj strážny pes. Jeho hlavným plemenným znakom je pásik opačne rastúcej srsti na chrbte – ridge (angl. hrebeň).  Už v záznamoch cestovateľov z 15. storočia sa spomínajú psy s hrebeňom. V 18. storočí osídľujú južné pobrežie Afriky najmä holandskí kolonisti, ktorí začali psy kmeňa Khoikhoi, Hotentótov, s pásom na chrbte využívať a krížiť so svojimi psami.

Domáce psy boli zaujímavé pre svoje vlastnosti ako vytrvalosť, obratnosť, odvaha, oddanosť, ale aj preto, lebo zvládali miestne klimatické podmienky. Boli využívané tak pri love, ako aj na ochranu dobytka.

K majiteľom patril aj reverend Charles Helm, ktorého suky očarili cestovateľa a farmára Cornelia Van Rooyena natoľko, že ich spáril so svojimi psami. Tu sa začína história šľachtenia plemena rodézsky ridgeback či africký leví pes, v začiatkoch nazývaného Van Rooyen Dog.

Rodézsky ridgeback má v sebe krv greyhoundov, pointrov, teriérov a buldogov, ale zrejme aj kólií, bloodhoundov, airdelteriérov, dog. Pôvodný štandard zostavil nadšenec plemena F. R. Barnes v roku 1922, Juhoafrická kynologická jednota po viacerých žiadostiach odsúhlasila jeho registráciu v roku 1926. Tento štandard vychádzal zo štandardu dalmatínca.

Do Európy sa prvý ridgeback dostal v roku 1914, do Ameriky o niečo neskôr. Avšak chov ridgebackov sa v Európe aj v Amerike rozvinul až po druhej svetovej vojne. FCI uznala plemeno rhodesian ridgeback až v roku 1996 s číslom štandardu 146.