Keď biela znamená veľa

Zapísali ma na výtvarnú. A vôbec som z toho nebola nadšená. Mala som osem rokov, strach zo všetkého neznámeho a zrazu som sa ocitla v miestnosti s vysokými stenami, čudným smradom a kopou cudzích detí. Len aby si ma nikto nevšimol a nikto sa ma na nič nepýtal… Našla som si nenápadné miesto v poslednom rade lavíc, v ktorom sedelo iba jedno tmavovlasé kučeravé dievča. Asi po pol hodine prišiel učiteľ, ktorý vyzeral celkom ako Lenin, pri potácaní sa triedou takmer spadol do kade s hlinou a skôr ako niekam zmizol, stihol takou tou krčmovou rečou poťažmo oznámiť, že nás teda víta, a kým sa vráti, máme namaľovať svoj autoportrét. Continue reading “Keď biela znamená veľa”

Beibira

beibiraBeira a Ebira – Beibira… Takže zasa prevažne o psoch, ale trošku aj o literatúre a tvorení. Budem sa tešiť, ak sem moji kamaráti sem-tam nakuknú a možno nájdu aj nejaké informácie či inšpiráciu. Časom možno pribudnú aj ďalšie rubriky a možno aj niečo, čo som zatiaľ nemala odvahu urobiť. Nechajme sa prekvapiť 🙂