Ak by ste si chceli krátiť jesenné večery čítaním, ale neviete čo si vybrať, tu je zopár tipov. Začnem, samozrejme, trilógiou Agoty Kristof. Koho som ešte nenalákala na prečítanie tejto knihy, tu nájdete od približne 20. minúty celkom pekný komentár Dada Nagya, ikony medzi slovenskými recenzentmi, a hlavne úryvok, ktorý veľmi sugestívne nahovoril Boris Farkaš. Neviem zaručiť, že sa kniha bude všetkým páčiť, ale určite nezabudnete, že ste ju čítali, a asi sa budete chcieť o nej aj rozprávať, je to totiž trošku aj detektívka či hra s čitateľom a niektoré veci ostali nevypovedané…

Pre psičkárov* môžem odporučiť nenáročné čítanie Život so psom nie je pod psa od Conrada Lorenza (1903 – 1989), známeho rakúskeho zoológa a nositeľa Nobelovej ceny. Nemusíte sa báť nijakých odborných výkladov, v knižke sú rôzne veselé i smutné príbehy so psami obohatené názormi autora, ktorý sa okrem iného venoval aj šľachteniu.

Priznám sa, že v posledných rokoch čítam už menej beletrie a kupujem si skôr populárno-náučnú literatúru. Jedným z mojich obľúbených autorov je Matt Ridley, britský žurnalista, ktorý píše napríklad aj o evolúcii. V knihe Pôvod cnosti sa zaoberá otázkou, do akej miery sme civilizované bytosti rešpektujúce morálku a do akej miery nás ovláda biologický imperatív či dokonca sebecký gén a kde má toto všetko prienik. Možno budete prekvapení, ako fungujú živočíšne spoločenstvá a prehodnotíte spojenie “chová sa ako zviera” či sloveso “zvlčel”. Ridleyho texty sa čítajú ľahko, sú aj jemne korenené, čiže nijaká vysoká veda, ale čítanie prístupné pre každého laika, ktorý si sem-tam kladie základnú otázku prečo.

*Jazykové okienko
Neviem, kto to takto uzákonil a prečo, lebo z hľadiska slovotvorby to nemá, hlavne popri bábkarovi, veľkú logiku, ale po slovensky je správne naozaj psIčkÁr.