Ridge je hlavným plemenným znakom rodézskeho ridgebacka a pásikom na chrbte sa medzi plemenami môže okrem neho pochváliť už len menej známy thajský ridgeback. Vďaka švédskym vedcom sa už vie, že za hrebeňom opačne rastúcej srsti na chrbte ridgebacka je genetická mutácia, a potvrdilo sa, že ide o autozomálne dominantný typ dedičnosti, zjednodušene povedané — stačí, aby jeden z rodičov odovzdal potomkovi gén pre ridge, a potomok bude mať, s najväčšou pravdepodobnosťou, na chrbte hrebeň. Ridgeback s ridgom teda môže byť RR — dominantný homozygot (má gény pre ridge od oboch rodičov) alebo Rr — heterozygot (gén pre ridge má len od jedného rodiča). Príroda je však čarodejnica a český výskum ukázal, že nielen recesívni homozygoti rr (ani jeden z rodičov potomkovi neodovzdal gén pre ridge), ale ani niektorí heterozygoti Rr nemusia mať ridge, z čoho vyplýva, že na fenotyp, teda realizáciu genotypu, vplýva nielen konkrétna genetická mutácia, ale aj ďalšie faktory. Tiež stojí za zmienku, že niekedy ridgeback síce nemá ridge, ale má korunky alebo aj celý box inde ako na chrbte. Zaujímavý je aj fakt, že u všetkých testovaných ridgebackov s multikorunkami sa ukázalo, že sú dominantní homozygoti — RR. Prednášku z Celosvetového kongresu rodézskych ridgebackov nájdete na stránke Genocanu.

Ridgeback sa teda môže narodiť s ridge, alebo bez ridge, no ridge nemusí vždy zodpovedať štandardu. Korektný ridge sa ťahá od lopatiek až k bedrám, má v hornej časti box s dvoma protiľahlými, symetricky umiestnenými korunkami. Ridgeback s ridgom, ktorý má veľké odchýlky od korektného ridga, sa považuje rovnako ako ridgeback bez ridge za neštandardného a v chove sa nevyužíva.

KOREKTNÝ RIDGE

POSUN KORUNIEK

 

 

 

 

 

 

 

NEKOREKTNÝ RIDGE

Existuje mýtus, že dávni lovci vyhľadávali najmä psy s hrbeňom, lebo boli odvážnejšie, no myslím si, že v tých dobách bolo dôležité najmä to, ako pes pracoval bez ohľadu na jeho vzhľad. Rovnako sa vraví, že ridge vyzerá ako naježená srsť, ktorá je medzi psami signálom agresivity, a preto sa ridgebacky stávajú bez príčiny obeťami útokov zo strany iných psov, ale táto teória asi potvrdená nijakým etológom nebola.

Na záver treba spomenúť, že tento špás na chrbte má aj odvrátenú stránku, pretože genetická mutácia pre ridge zodpovedná nielen za opačne rastúcu srsť na chrbte, ale aj za dermoid sinus (DS) – vrodený defekt na koži (najčastejšie na koži krku) v tvare nitkovitého kanálika, ktorý môže prerastať až ku chrbtici. U iných plemien psov sa vyskytuje veľmi vzácne, u RR a thajských ridgebackov sa v jednom vrhu môže objaviť aj viac postihnutých jedincov. Chovatelia vykonávajú kontroly šteniat hneď po narodení a v závislosti od hĺbky kanálika sa rozhodne, či šteňa bude uspané, alebo sa podrobí operácii. Ak sa DS chirurgicky neodstráni, môže skôr či neskôr spôsobovať problémy v podobe zápalov v mieste výskytu, a ak je prepojený s miechou, tak aj zápal miechy a mozgu. Jedinec s DS sa v ďalšom chove nevyužíva. 

DS je pre mňa niečo ako potvrdenie toho, že nič nie je zadarmo, daň v chove za výnimočnosť. Som presvedčená a aj z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ridgebacka nerobí ridgebackom len korektný pásik na chrbte, a preto aj súhlasím s názorom, že ridgeback bez ridge ku chovu jednoducho patrí a že možno ešte príde deň, keď zaňho budeme vďační.