Čoraz častejšie sa u RR stretávame s diagnózou hypotyreóza – znížená funkcia štítnej žľazy. Toto plemeno patrí medzi 20 predispozične najzaťaženejších na toto ochorenie, preto by mu mali najmä chovatelia, ale aj majitelia psov venovať zvýšenú pozornosť, a to o to viac, že ide o ochorenie s pomalým priebehom, nenápadnými symptómami, no nezriedka fatálnymi dôsledkami.
KLINICKÉ PRÍZNAKY HYPOTYREÓZY
Klinické príznaky hypotyreózy sú nenápadné, bývajú často pripisované iným chorobám, a keďže sa ochorenie vyvíja aj niekoľko rokov, často sa dávajú do súvislosti aj s vekom psa. Z týchto dôvodov ostáva hypertyreóza u mnohých postihnutých jedincov neobjavená.
Najčastejšie si majiteľ postihnutého jedinca ako prvú všimne zníženú kvalitu srsti psa, ktorá vypadáva, je jemná, suchá, rovnako ako pokožka, na ktorej sa môžu tvoriť šupiny či lupiny. V dôsledku spomalenia metabolických procesov pes priberá aj napriek nezmenenej kŕmnej dávke, je pomalší, letargický, veľa spí, reaguje na chlad, vyhľadáva teplé miesta. Príznakom je aj opuch hlavy, najmä partie okolo očí, v ktorého dôsledku vzniká tzv. smutný výraz. Ďalej dochádza k zníženej činnosti srdcového svalu, ktoré sa prejavuje ako nižšia srdcová frekvencia, slabý tep, nízka telesná teplota. Môže dôjsť aj poruchám pohybového aparátu, svalová atrofia, poruchy rovnováhy, psa vytáča do strany, naráža do predmetov, chronické zápaly uší, neurologické poruchy, zažívacie poruchy, zápchy, poruchy rozmnožovania, falošná brezosť, vynechanie hárania, neschopnosť zabreznúť, zlá kvalita smena a iné.
AKO TO FUNGUJE
Štítna žľaza produkuje hormóny tyroxín (T4), trijódtyroín (T3) a kalcitonín. Hormóny T4 a T3 sú v organizme veľmi dôležité, pretože riadia intenzitu metabolických procesov, ovplyvňujú telesný rast a fungovanie ďalších systémov. Ich syntéza je regulovaná tyreotropínom (TSH), hormónom, ktorý sa tvorí v prednej časti hypofýzy. Bunky hypofýzy uvoľňujú TSH v závislosti od hladiny hormónov štítnej žľazy v krvi – keď hladina hormónov T4 a T3 v krvi klesne pod istú úroveň, uvoľní hypofýza viac TSH, ktorý stimuluje folikuly štítnej žľazy k zvýšenej produkcii hormónov a naopak (ide o tzv. negatívnu spätnú väzbu). Samotnú produkciu TSH riadi hypotalamus, a to prostredníctvom dvoch hormónov, z ktorých jeden produkciu stimuluje (tyreoliberín) a druhý tlmí (somatostatín).
ČO JE HYPOTYREÓZA
Hypotyreóza je ochorenie charakterizované nedostatočným množstvom hormónov štítnej žľazy v organizme, čo spôsobuje spomalenie metabolických procesov a iné poruchy rôznych systémov.
Môže k nemu viesť chybná tvorba samotných hormónov, poškodenie štítnej žľazy či chyba v kontrolnom mechanizme ich produkcie na akejkoľvek z vyššie uvedených úrovní. Rozlišuje sa hypotyreóza:
• primárna (vzniká pri poruche funkcie štítnej žľazy),
• sekundárna (vzniká pri poruchách hypofýzy alebo ňou riadených regulačných mechanizmov),
• terciárna (vychádza z porúch na úrovni hypotalamu).
AKO HYPOTYREÓZA VZNIKÁ
Vrodená hypotyreóza je vzácna tak u ľudí, ako aj u psov. Jej príčinou sú abnormálny vývoj štítnej žľazy či hypofýzy, alebo hypotalamu, defektná tvorba hormónov, znížená činnosť štítnej žľazy matky či poruchy stimulácie štítnej žľazy hormónom TSH. Nedostatok hormónov štítnej žľazy je prítomný už u šteniat, no buď spôsobí smrť, alebo sa ani nespozoruje, pričom sa neskôr prejavia zjavné príznaky spojené najmä s rastom organizmu a celkovým fyzickým vývojom organizmu (disproporcionalita, krátky chrbát, hrubé, skrátené hrdlo, hrubé, krátke predné končatiny, útle, atrofické zadné končatiny, široký, hlboký hrudník, veľká hlava, smutný pohľad…), ale aj s vývojom nervového, pohlavného a tráviaceho systému. Poruchy bývajú z veľkej časti nezvratné.
Získaná hypertyreóza u psov býva takmer vždy spôsobená nezvratným poškodením štítnej žľazy, ide teda takmer vždy o primárny druh hypotyreózy. Je to ochorenie progresívne, ktorého klinické príznaky sa môžu vyvíjať nenápadne aj niekoľko rokov. Rozlišujú sa dva typy poškodenia štítnej žľazy vedúce k hypertyreóze, pričom je celkový pomer ich výskytu približne 1:1, no môže byť pri jednotlivých plemenách odlišný:
• lymfocytárna tyreoiditída alebo autoimunitný zápal,
• idiopatická degenerácia štítnej žľazy alebo idiopatická folikulárna atrofia.
A) Lymfocytárna tyreoiditída alebo autoimunitný zápal
V tomto prípade sa telo správa k štítnej žľaze ako k cudziemu telesu, imunitný system vytvára protilátky, ktoré napádajú tkanivá štítnej žľazy, čo vedie k zápalu. Jeho prítomnosť v tele sa dá stanoviť práve na základe prítomnosti týchto protilátok v sére – obyčajne ide o antityreoglobulínové protilátky TgAA.
Výskumy ukazujú, že ide o dedične vysoko predisponovanú poruchu imunoregulačného systému, ktorej výskyt je u plemien rôzny. S plemnnou príslušnosťou dokonca súvisí nielen priebeh a postup ochorenia u postihnutého jedinca, ale aj vek, v ktorom ochorenie prepukne. Rodézsky ridgeback patrí medzi 20 najzaťaženejších plemien. Výskumy ukázali dokonca prepojenosť rizika hypotyreózy a prítomnosti istej alely, ktorá sa vyskytuje vo zvýšenej miere okrem dobermanov a anglických setrov aj u RR.
Okrem plemennej príslušnosti na ochorenie vplývajú mnohé iné faktory. Jeho iniciátorom môže byť aj ročné obdobie či geografická poloha, výskyt rôznych toxínov v prostredí, dokonca existovali hypotézy o vplyve pravidelných vakcinácií na vznik zápalových ochorení štítnej žľazy, tie sa však nepotvrdili.
Vývoj ochorenia má niekoľko štádií:
Subklinický (tichý) zápal – malé zápalové ložiská, histologická štruktúra buniek štítnej žľazy je v norme, prítomnosť zápalu je stanoviteľná len na základe prítomnosti protilátky TgAA v sére. Stav bez klinických príznakov.
Pri poškodení 60-70% tkaniva štítnej žľazy sa v sére okrem protilátok typu TgAA objaví aj zvýšené množstvo TSH, ktorý stimuluje funkčné časti štítnej žľazy k produkcii T4 a T3. Hladina týchto hormónov v krvi je normálna, no dochádza k zmenám tvaru zdravých folikúl štítnej žľazy, ktoré sú nadmerne zaťažené, čo znamená, že histologický nález je pozitívny. Stav bez klinických príznakov.
Pri poškodení takmer celého funkčného tkaniva štítnej žľazy výrazne poklesne v krvi hladina T4. Pre toto štádium je teda typické okrem prítomnosti protilátok typu TgAA aj zvýšené množstvo TSH pri nízkej hladine T4. Ani v tomto štádiu nemusia byť klinické príznaky zrejmé.
B) Idiopatická degenerácia štítnej žľazy alebo idiopatická folikulárna atrofia.
Pri tejto forme poškodenia štítna žľaza stráca parenchým (funkčné tkanivo), ktorý sa mení na tukové alebo väzivové tkanivo. Príčina vzniku tejto premeny nie je známa. Časť prípadov predstavuje konečné štádium autoimunitného zápalu.
DIAGNOSTIKA HYPOTYREÓZY
Diagnostika hypotyreózy je náročná. Na základe klinických príznakov sa dá stanoviť až pokročilé štádium. Keďže ide o vysoko dedičné ochorenie, odporúča sa najmä pri chovných jedincoch opakované každoročné vyšetrenie hladín hormónov a protilátok v krvi. U nás sa najčastejšie zisťuje hladina hormónov T4, T3 a TSH, ale robí sa už aj test na prítomnosť protilátok TgAA.
Znížené hladiny T4 a T3 nemusia byť vždy príznakom hypotyreózy. Môžu súvisieť s nedostočným množstvom jódu v potrave či inými vonkajšími vplyvmi. Znížené hladiny T4, T3 pri zvýšenej hladine TSH sú naopak spoľahlivým dôkazom primárnej hypotyreózy v pokročilom štádiu, keď je značná časť štítnej žľazy poškodená a na produkciu dostatočného množstva T4 a T3 je potrebná stimulácia funkčných tkanív väčším množstvom TSH. Znížená hladina TSH znamená sekundárnu alebo terciálnu hypotyreózu, ktorú spôsobuje porucha na úrovni riadiacich centier (hypofýzy alebo hypotalamu). Testy na T4, T3 a TSH môžu síce hypotyreózu potvrdiť, no nemôžu vyvrátiť rané štádiá tohto ochorenia. Test na prítomnosť protilátok TgAA je spoľahlivým spôsobom diagnostikovania aj raného štádia autoimunitného zápalu štítnej žľazy, teda jednej z dvoch príčin primárnej hypotyreózy.
Z uvedeného vyplýva, že ani kombinácia týchto testov ešte nepredstavuje spoľahlivú diagnostickú metódu, pretože ani optimálne výsledky nie sú 100% zárukou bezchybne fungujúceho systému. Ak sa však testy na T4, T3 a TSH je možné sledovať odchýlky pri konkrétom jedincovi, ktoré môžu mať taktiež výpovednú hodnotu.
TERAPIA PRI HYPOTYREÓZE
Primárna hypotyreóza sa lieči doživotným podávaním tyroxínu v podobe tabliet. Dávkovanie závisí od hmotnosti psa, miery poškodenia štítnej žľazy a nedávne výskumy preukázali nutnosť zohľadňovať aj ročné obdobie. K zmiznutiu niektorých klinických príznakov dochádza okamžite, iné ustupujú pomalšie, celkový stav jedinca sa však viditeľne zlepší.
Sekundárna a terciárna hypotyreóza je zriedkavá. Tieto typy sú buď vrodené, alebo vznikajú v dôsledku nádorových ochorení či iných poškodení hypofýzy alebo hypotalamu. Liečba býva preto zložitejšia a menej úspešná.
Zdroje:
- Peter A. Graham, BVMS, PhD, Kent R. Refsal, DVM, PhD: Etiopatologické nálezy prř hypotyreóze psu, Veterinary clinics, Praxe malých zvířat, 4/1-2008
- Ján Danko, Slávka Flešárová a kol: Anatómia psa, Ikar, 2008
- Tučková a kol.: Volyv teploty ovzdušia a sezónnosti na hladiny tyroidných hormónov u psov
- MVDr. Martin Grym: Je třeba se bát dědičné hypotyreozy?, www.veterina-info.cz
- Robert E. Shiel: Terciální hypotyreóza u psa
- MVDr. Martin Sosnar: Kretenismus u křížence nemeckého ovčáka, popis prípadu, veterinárny ordinácia Althea
- Znížená funkcia štítnej žľazy, www.zdravie.sk
- Hypotyreóza, www.hovawarty.sk
