Agresivita (\u00fato\u010dnos\u0165, \u00fato\u010dn\u00e9 spr\u00e1vanie) je pre \u0161elmy typick\u00e1 a\u00a0v\u00a0pr\u00edrode je d\u00f4le\u017eit\u00e1 pre samotn\u00e9 pre\u017eitie jedinca, pre jeho za\u010dlenenie do svorky, obranu terit\u00f3ria \u010di ml\u00e1\u010fat. Pes si ju teda nesie vo svojej genetickej v\u00fdbave, no jej prirodzen\u00e9 prejavy boli v\u00a0priebehu domestik\u00e1cie a\u00a0\u010fal\u0161ieho chovu psa ako dom\u00e1ceho zviera\u0165a ovplyv\u0148ovan\u00e9 r\u00f4znymi faktormi, z\u00a0ktor\u00fdch je faktorom prim\u00e1rnym spolu\u017eitie \u201evo svorke\u201c s\u00a0pr\u00edslu\u0161n\u00edkmi in\u00e9ho druhu \u2013 s \u013eu\u010fmi. Agresivita v\u0161ak k\u00a0psom ako \u0161elm\u00e1m st\u00e1le patr\u00ed. Jej prejavy a\u00a0ich miera s\u00fa individu\u00e1lne \u010di u\u017e vzh\u013eadom na plemeno, alebo konkr\u00e9tneho jedinca (u\u00a0slu\u017eobn\u00fdch psov je dokonca predpokladom \u00faspe\u0161nosti v\u00fdcviku), no aby nebola ozna\u010den\u00e1 ako patologick\u00e1<\/b><\/span>, mala by by\u0165 ovl\u00e1date\u013en\u00e1 majite\u013eom psa. \u010ci\u017ee jedinec, ktor\u00fd by vzh\u013eadom na svoju prirodzen\u00fa povahu (mieru svojej agresivity) zareagoval agres\u00edvne napr\u00edklad na ruku, ktor\u00e1 sa k\u00a0nemu na\u0165ahaje, by na z\u00e1klade v\u00fdcviku mal by\u0165 ovl\u00e1date\u013en\u00fd nato\u013eko, aby sa \u00fato\u010dn\u00e9 spr\u00e1vanie neprejavilo, a\u00a0to halvne ak je pr\u00edtomn\u00fd majite\u013e. \u201ePatologick\u00e1 agresivita sa prejavuje n\u00edzkym prahom pre spustenie agres\u00edvneho chovania a\u00a0nedostato\u010dnou blok\u00e1dou agresivity\u201c (Mikulica, 2004). Pr\u00ed\u010diny<\/b><\/span> nadmern\u00e9ho agres\u00edvneho spr\u00e1vania psov mo\u017eno h\u013eada\u0165 v\u00a0dedi\u010dn\u00fdch predispoz\u00edci\u00e1ch (pr\u00edtomnos\u0165 agresivity v\u00a0chove m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 napr\u00edklad aj pr\u00edbuzensk\u00e1 plemenitba) alebo ochoreniach (napr. besnota \u010di psinka m\u00f4\u017eu spusti\u0165 agres\u00edvne spr\u00e1vanie psa), ale oby\u010dajne spr\u00e1vanie sa psa formuje najm\u00e4 prostredie, v\u00a0ktorom sa vyv\u00edja,\u00a0jeho z\u00e1\u017eitky a\u00a0vz\u0165ah k \u010dloveku. U\u00a0psa, ktor\u00fd nebol dobre <\/span>socializovan\u00fd (nenau\u010dil sa zauja\u0165 spr\u00e1vny postoj k\u00a0in\u00fdm psom a\u00a0\u013eu\u010fom, in\u00fdmi slovami nem\u00e1 a\u00a0nevie zauja\u0165 jasn\u00fa poz\u00edciu v\u00a0hierarchii), je predpoklad skratov\u00e9ho agres\u00edvneho spr\u00e1vania v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako u\u00a0psa, ktor\u00fd je zvyknut\u00fd stret\u00e1va\u0165 sa so psami aj \u013eu\u010fmi a\u00a0vie zauja\u0165 miesto, ktor\u00e9 mu pisl\u00facha. Samozrejme aj psy, ktor\u00e9 s\u00fa dobre socializovan\u00e9, sa ob\u010das dostan\u00fa do situ\u00e1cie, ke\u010f sa ich agresivita pod vplyvom okolnost\u00ed prejav\u00ed \u2013 v\u0161etko je raz po prv\u00fdkr\u00e1t. K\u00a0priamemu \u00fatoku, ako vrcholn\u00e9mu prejavu agresivity, doch\u00e1dza u\u00a0norm\u00e1lnych psov m\u00e1lokedy. V\u00e4\u010d\u0161inou sa agresivita prejavuje len v\u00a0prvej f\u00e1ze – vo forme hrozby, ak\u00e9hosi predv\u00e1dzania sily a postavenia protivn\u00edkovi, a\u00a0ak aj\u00a0d\u00f4jde k\u00a0stretu, jeho zvukov\u00e9 prejavy s\u00fa \u010faleko hrozivej\u0161ie ako samotn\u00e9 poranenia. Aby v\u0161ak k\u00a0\u00fatoku nedo\u0161lo v\u00f4bec, mal by sa majite\u013e nau\u010di\u0165 rozozn\u00e1va\u0165 v\u00fdrazov\u00e9 prejavy psa, ktor\u00e9 zodpovedaj\u00fa jednotliv\u00fdm typom a\u00a0f\u00e1zam agresie.<\/span><\/p>\n Sch\u00e9ma konfliktu agresivita \u2013 strach (pod\u013ea Lorenza 1974): z\u013eava doprava (A \u2013 C) narast\u00e1 podiel agresivity, zhora dole (1 \u2013 3) narast\u00e1 podiel strachu. U psa 2B je podiel stredne vyjadrovanej agresivity a strachu v rovnov\u00e1he. U\u00a0psa 3C je zmie\u0161an\u00e1 ve\u013emi intenz\u00edvna agresivita so strachom \u2013 pes hryzie zo strachu.<\/em><\/span><\/p>\n Za agresiu<\/b><\/span> sa pova\u017euje \u201e\u00fatok, jeho n\u00e1znak alebo ritualizovan\u00e1 forma \u00fatoku\u201c (Mikulica, 2004). Agresivita<\/b><\/span> \u201eje em\u00f3cia, ktor\u00e1 agresiu sp\u00fa\u0161\u0165a a\u00a0sprev\u00e1dza a\u00a0jej hladina po uskuto\u010dnen\u00ed agresie <\/span><\/p>\n kles\u00e1\u201c (Mikulica, 2004). Agresivitu – sp\u00fa\u0161\u0165a\u010d agresie \u2013 mo\u017eno u\u00a0norm\u00e1lneho psa \u201erozv\u00edja\u0165, tlmi\u0165, dokonca podmie\u0148ova\u0165\u201c (Mikulica, 2004). Pri agresii v\u0161ak b\u00fdva \u010dasto pr\u00edtomn\u00e1 aj \u010fal\u0161ia em\u00f3cia \u2013 strach<\/b><\/span> (vo v\u00fdzname bojazlivosti \u010di re\u0161pektu). Miera pr\u00edtomnosti t\u00fdchto dvoch em\u00f3ci\u00ed sa d\u00e1 vy\u010d\u00edta\u0165 napr\u00edklad z\u00a0poz\u00edcie u\u0161\u00ed\u00a0a chvosta: \u010d\u00edm sa pes viac boj\u00ed, t\u00fdm m\u00e1 u\u0161i viac sklopen\u00e9 dozadu a\u00a0stiahnutej\u0161\u00ed chvost. Agresivita sa zasa prejavuje vzt\u00fd\u010den\u00fdmi u\u0161nicami, zvra\u0161tenos\u0165ou ko\u017ee na papuli, mierou otvorenosti papule a\u00a0ceren\u00edm zubov: \u010d\u00edm viac zubov vidno, t\u00fdm ide o\u00a0agres\u00edvnej\u0161\u00ed prejav. Pomer agresivity a\u00a0strachu z\u00e1vis\u00ed od povahy psa, ako aj konkr\u00e9tnej situ\u00e1cie. Napr\u00edklad neboj\u00e1cny agres\u00edvny pes m\u00f4\u017ee za ist\u00fdch okolnost\u00ed vo svojom v\u00fdraze prejavi\u0165 aj ist\u00fa mieru strachu. Av\u0161ak boj\u00e1cny a\u00a0neagres\u00edvny pes sa rad\u0161ej hne\u010f podriadi.<\/span><\/p>\n Je z\u00e1kladn\u00fdm v\u00fdrazov\u00fdm prostriedkom agresivity, je to ritualizovan\u00e1 forma \u00fatoku. Pes predvedie svoju silu a\u00a0k\u00a0samotn\u00e9mu \u00fatoku nemus\u00ed d\u00f4js\u0165. Sebavedom\u00fd pes<\/b><\/span> prejavuje hrozbu zvra\u0161ten\u00edm horn\u00e9ho pysku a\u00a0\u010dela, ceren\u00edm zubov, pri\u010dom sa k\u00fatiky papule zaoblia a\u00a0je vidno aj rez\u00e1ky, vzt\u00fd\u010den\u00fdmi u\u0161ami, zje\u017eenou srs\u0165ou na krku a\u00a0chrb\u00e1te a\u00a0vr\u010dan\u00edm. Ak m\u00e1 z\u00e1ujem o\u00a0konflikt, d\u00edva sa protivn\u00edkovi priamo do o\u010d\u00ed. <\/span><\/p>\n Od \u010disto agres\u00edvnej hrozby sa l\u00ed\u0161i obrann\u00e1 hrozba<\/b><\/span>. Odli\u0161n\u00fd je v\u00fdraz (sklopen\u00e9 u\u0161i, stiahnut\u00fd chvost) i\u00a0hlasov\u00e9 prejavy \u2013 \u010d\u00edm v\u00e4\u010d\u0161\u00ed strach, t\u00fdm vy\u0161\u0161ie t\u00f3niny. Jedinec na ni\u017e\u0161om stupni v\u00a0hierarchii takto spravidla prejavuje svoje pr\u00e1va, no ak sa aj rozhodne k\u00a0\u00fatoku, hryzie bez sily alebo do vzduchu. Ide o\u00a0reakt\u00edvne protestovanie. Ak v\u0161ak chce jedinec post\u00fapi\u0165 v\u00a0hierarchii, ide o\u00a0provoka\u010dn\u00e9 protestn\u00e9 spr\u00e1vanie. Miera jeho agresivity b\u00fdva tlmen\u00e1 re\u0161pektom z\u00a0vodcu svorky (agresivita zmie\u0161an\u00e1 so strachom), no t\u00fdm, \u017ee tak\u00fdto pes konflikty vyh\u013ead\u00e1va, m\u00f4\u017ee jeho agresivita vyvrcholi\u0165 v\u00a0bitke o\u00a0vy\u0161\u0161ie postavenie.<\/span><\/p>\n Ak sa stretn\u00fa dva nezn\u00e1me psy<\/b><\/span>, m\u00f4\u017ee by\u0165 \u00fatok vyprovokovan\u00fd aj tak, \u017ee pes, ktor\u00fd chce vyjadri\u0165 svoju prevahu, zaujme poz\u00edciu T, to znamen\u00e1, \u017ee tesne za koh\u00fatik druh\u00e9ho psa polo\u017e\u00ed svoju hlavu, labu alebo na\u0148ho dokonca vyst\u00fapi oboma predn\u00fdmi nohami. Ak pes jeho prevahu neprij\u00edme a\u00a0neprejav\u00ed tak podriadenos\u0165, k\u00a0\u010domu doch\u00e1dza v\u00e4\u010d\u0161inou len u\u00a0mlad\u00fdch psov (vyvalenie sa na chrb\u00e1t a\u00a0odkrytie brucha) \u2013 dospel\u00e9 jedince poz\u00edciu T pova\u017euj\u00fa za v\u00fdrazne provoka\u010dn\u00fa, doch\u00e1dza k\u00a0bitke. Pri stretnut\u00ed dvoch nezn\u00e1mych psov m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 aj k\u00a0imponovaniu<\/b><\/span>. Psy vtedy pri sebe ztuhnuto stoja alebo sa pomaly pohybuj\u00fa, hlavu maj\u00fa zdvihnut\u00fa, chvost taktie\u017e a pohybuj\u00fa n\u00edm n\u00e1padne strnulo. Iba pod\u013ea u\u0161\u00ed sa d\u00e1 rozozna\u0165, \u010di maj\u00fa aj strach. D\u00f4le\u017eit\u00e9 v\u0161ak je, \u017ee ich poh\u013ead je upriamen\u00fd mimo protivn\u00edka, \u010d\u00edm nazna\u010duj\u00fa, \u017ee nejde o\u00a0hrozbu a\u00a0nemaj\u00fa z\u00e1ujem o konflikt. Imponovanie je vlastne prejavenie sily za \u00fa\u010delom vzbudenia re\u0161pektu. Pes imponuje len jedincovi, ktor\u00fd sa mu vid\u00ed na rovnakej soci\u00e1lnej hodnosti, ako je on s\u00e1m. Pri dvoch sebavedom\u00fdch a\u00a0dominantn\u00fdch psoch je v\u0161ak od \u00fatoku len k\u00fasok, preto\u017ee aj najmen\u0161\u00ed prejav nadradenosti m\u00f4\u017ee spusti\u0165 konflikt. Imponova\u0165 m\u00f4\u017ee aj nadradene sa c\u00edtiaci pes nastaven\u00edm vzpriamen\u00e9ho krku psovi s\u00a0ni\u017e\u0161ou hodnos\u0165ou. Ide o\u00a0zmier\u0148ovacie gesto, ktor\u00e9 m\u00e1 tlmiv\u00fd \u00fa\u010dinok na prejavy agresivity protivn\u00edka. \u010c\u00edm je v\u0161ak hlava s\u00a0nastaven\u00fdm krkom ni\u017e\u0161ie, t\u00fdm pravdepodobnej\u0161\u00ed je prechod do obrannej poz\u00edcie.<\/span><\/p>\n V\u00a0tejto f\u00e1ze \u00fato\u010dn\u00edk vyz\u00fdva na s\u00faboj, pri\u010dom prv\u00fd \u00fatok smeruje na tv\u00e1r, \u010dum\u00e1k, krk alebo \u0161iju. Pri boji o\u00a0poz\u00edciu alfa ide o\u00a0prejavy netlmenej<\/span> agresivity<\/span><\/b>, to znamen\u00e1 \u017ee pri bitke m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 k\u00a0v\u00e1\u017enym poraneniam. Be\u017enej\u0161ia je v\u0161ak agresivita tlmen\u00e1<\/b><\/span>, to znamen\u00e1 \u017ee psy nevkladaj\u00fa do z\u00e1hryzu tak\u00fa silu, ide sk\u00f4r o\u00a0ak\u00e9si ch\u0148apanie napr\u00e1zdno \u010di do srsti protivn\u00edka. O\u00a0to intenz\u00edvnej\u0161ie s\u00fa v\u0161ak zvukov\u00e9 prejavy. Tak\u00e1to bitka m\u00e1 vyznie\u0165 sk\u00f4r v\u00fdstra\u017ene ako skuto\u010dne bojovne, no napr\u00edklad u\u00a0pudl\u00edkov m\u00f4\u017ee \u010dasto prejs\u0165 aj do tvrd\u0161ej formy s\u00a0netlmen\u00fdmi prejvmi agresie. <\/span><\/p>\n V\u00ed\u0165az zahryzne do vrchnej \u010dasti hlavy porazen\u00e9ho, polo\u017e\u00ed labu na jeho koh\u00fatik alebo ho obkro\u010d\u00ed. Porazen\u00fd prejavuje podriaden\u00e9 spr\u00e1vanie, ktor\u00e9ho najvy\u0161\u0161\u00edm stup\u0148om je vyvalenie,<\/span><\/p>\n a\u00a0uk\u00e1zanie brucha. Pri bitke o\u00a0poz\u00edciu alfa podriadenie nehr\u00e1 \u00falohu a\u00a0porazen\u00fd m\u00f4\u017ee \u00fato\u010denie zastavi\u0165 len \u00fatekom.<\/span><\/p>\n Je in\u0161tinkt\u00edvna, ale aj nau\u010den\u00e1 \u00fato\u010dnos\u0165 pri obrane terit\u00f3ria. Vyskytuje sa vo vo\u013enej pr\u00edrode, napr. vlci si chr\u00e1nia \u00fazemie, ktor\u00e9 patr\u00ed ich svorke, ako si chr\u00e1nia aj svoje jednotliv\u00e9 d\u00fap\u00e4t\u00e1. U\u00a0dom\u00e1ceho psa terit\u00f3rium predstavuje byt, dom alebo z\u00e1hrada, ako aj predmety, ktor\u00e9 sa v\u00a0nich vyskytuj\u00fa. Pes m\u00f4\u017ee reagova\u0165 agres\u00edvne tak vo\u010di cudz\u00edm psom, ktor\u00e9 sa sna\u017eia dosta\u0165 na jeho terit\u00f3rium, ako aj vo\u010di \u013eu\u010fom, no k\u00a0priamemu \u00fatoku doch\u00e1dza zriedkakedy. Ak naru\u0161ite\u013e nerob\u00ed prudk\u00e9 pohyby,\u00a0uzn\u00e1 nadriadenos\u0165 psa a\u00a0vzdiali sa, v\u00e4\u010d\u0161inou ide len o\u00a0prejavy hrozby (\u0161tekanie, vr\u010danie, cerenie zubov, upret\u00fd poh\u013ead, zdvihnut\u00e9 u\u0161i, …).<\/span><\/p>\n Vo vl\u010d\u00edch svork\u00e1ch sa prejavy dominan\u010dnej agresivity vyskytuj\u00fa pri z\u00edskavan\u00ed poz\u00edcie v\u00a0hierarchii svorky. Najvy\u0161\u0161iu poz\u00edciu m\u00e1 samec alfa, ostatn\u00e9 jedince s\u00fa mu podriaden\u00e9. Nejde ani tak o\u00a0fyzick\u00fa silu, ako o\u00a0autoritu. Ak o\u00a0\u0148u alfa samec z\u00a0r\u00f4znych d\u00f4vodov pr\u00edde, doch\u00e1dza k\u00a0boju o\u00a0t\u00fato poz\u00edciu naj\u010dastej\u0161ie s\u00a0jedincom beta – druh\u00fdm v\u00a0hierarchii. Jedinec si teda poz\u00edciu alfa mus\u00ed nielen vybojova\u0165, ale aj udr\u017ea\u0165. K\u00a0dominan\u010dnej agresivite patr\u00ed aj\u00a0 <\/span>br\u00e1nenie nejak\u00e9ho predmetu, napr. kosti.<\/span><\/p>\n Pes m\u00e1 vo svojej \u201esvorke\u201c tie\u017e in\u0161tinkt\u00edvnu snahu z\u00edska\u0165 si \u010do najvy\u0161\u0161ie postavenie. \u010clovek by sa mal pre svojho psa sta\u0165 nielen alfou, ale super-alfou, teda uk\u00e1za\u0165 psovi, \u017ee jeho poz\u00edcia je nemenn\u00e1 a\u00a0ned\u00e1 sa o\u00a0\u0148u, na rozdiel od poz\u00edcie alfy, bojova\u0165. Ak \u017eij\u00fa v\u00a0dom\u00e1cnosti viacer\u00e9 psy, t\u00fdm, \u017ee je najvy\u0161\u0161ia poz\u00edcia obsaden\u00e1, pr\u00edpadn\u00e9 bitky neb\u00fdvaj\u00fa zvy\u010dajne v\u00e1\u017en\u00e9, dokonca k\u00a0nim doch\u00e1dza naj\u010dastej\u0161ie v\u00a0pr\u00edtomnosti p\u00e1na – ide o\u00a0z\u00edskavanie pozornosti. Psy v\u0161ak maj\u00fa medzi sebou ist\u00fa hierarchiu, a\u00a0preto sa odpor\u00fa\u010da nezasahova\u0165 do nej v\u00fdrazn\u00fdm uprednost\u0148ovan\u00edm slab\u0161ieho psa, a\u00a0tak sa vyhn\u00fa\u0165 konfliktom, ktor\u00e9 by vyvol\u00e1val silnej\u0161\u00ed pes na upevnenie svojej poz\u00edcie. <\/span><\/p>\n Jedine pri boji o\u00a0poz\u00edciu alfa v\u00a0hierarchii a pri strachu samotn\u00fd \u00fatok prich\u00e1dza \u010dasto bez jasne rozoznate\u013enej hrozby. No predch\u00e1dzaj\u00fa mu mnoh\u00e9 men\u0161ie konflikty. Na rozdiel od bitiek, kde nejde o\u00a0z\u00edskanie poz\u00edcie alfa, z\u00e1kusy nie s\u00fa tlmen\u00e9. Ak d\u00f4jde k\u00a0pevn\u00e9mu z\u00e1kusu, pes protivn\u00edka <\/span><\/p>\n otriasa. Tento boj nezastavia ani porazeneck\u00e9 gest\u00e1, ako je zvalenie napr. sa na brucho, jedin\u00e1 z\u00e1chrana je \u00fatek alebo z\u00e1sah \u010dloveka.<\/span><\/p>\n Je podmienen\u00e1 podnetom, ktor\u00fd u\u00a0psa vyvol\u00e1va strach. M\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 o\u00a0dominantn\u00e9ho psa, \u00fatok \u010dloveka, zvuky. Pr\u00ed\u010dinou agresivity zo strachu m\u00f4\u017ee by\u0165 zl\u00e1 socializ\u00e1cia alebo traumatick\u00fd z\u00e1\u017eitok (ak napr\u00edklad psa zbije \u010dlovek v\u00a0dlhom kab\u00e1te, zapam\u00e4t\u00e1 si to a\u00a0m\u00f4\u017ee reagova\u0165 agres\u00edvne na v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed v\u00a0dlh\u00fdch kab\u00e1toch).<\/span><\/p>\n K\u00a0priamemu \u00fatoku zo strachu m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 aj bez zjavnej hrozby a\u00a0z\u00e1kusy m\u00f4\u017eu by\u0165 netlmen\u00e9. V\u00fdrazn\u00fdmi prejavmi agresivity zo strachu je chvost stiahnut\u00fd medzi nohami a\u00a0u\u0161i sklopen\u00e9 dozadu, telo prikr\u010den\u00e9 k\u00a0zemi, pri\u010dom v\u0161ak pes aj cer\u00ed zuby a\u00a0vr\u010d\u00ed. Ak pohryzie, hne\u010f po \u00fatoku uskakuje.<\/span><\/p>\n Prejavuje sa ako in\u0161tinkt\u00edvna ochrana ml\u00e1\u010fat matkou alebo obrana \u010dlena svorky.<\/span><\/p>\n Literat\u00fara<\/b><\/span><\/p>\n Vladim\u00edr Mikulica: Poznej sv\u00e9ho psa, 2004<\/span><\/p>\n Anton Hvozd\u00edk: Agresivita psov, 2000<\/span><\/p>\n Lea \u010cervenkov\u00e1: Agres\u00edvne spr\u00e1vanie<\/span><\/p>\n Obr\u00e1zok prevzat\u00fd z knihy Poznej sv\u00e9ho psa od Vladim\u00edra Mikulicu.<\/span><\/p>\n Foto: arch\u00edv<\/span><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Agresivita je slovo, ktor\u00e9 sa v s\u00favislosti so psami sklo\u0148uje vo v\u0161etk\u00fdch p\u00e1doch, ale hoci znie hrozivo, netreba sa jej a\u017e tak b\u00e1\u0165, ako sa s \u0148ou nau\u010di\u0165 pracova\u0165.<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":555,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[21,1],"tags":[],"class_list":["post-870","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-novinky","category-psy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/beibira.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/870","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/beibira.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/beibira.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/beibira.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/beibira.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=870"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/beibira.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/870\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2597,"href":"https:\/\/beibira.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/870\/revisions\/2597"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/beibira.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/555"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/beibira.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=870"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/beibira.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=870"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/beibira.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=870"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}![\"photo8\"](\"http:\/\/beibira.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/photo8.jpg\")
<\/span><\/p>\n![\"agresivita2\"](\"http:\/\/beibira.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/10\/agresivita2.jpg\")
<\/p>\nF\u00c1ZY AGRESIE<\/b><\/span><\/h3>\n
F\u00e1za hrozby<\/b><\/span><\/h4>\n
![\"photo29\"](\"http:\/\/beibira.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/08\/photo29.jpg\")
<\/span><\/p>\n\u00dato\u010dn\u00e1 f\u00e1za<\/b><\/span><\/h4>\n
F\u00e1za zmierenia<\/b><\/span><\/h4>\n
Z\u00c1KLADN\u00c9 TYPY AGRESIVITY (AGRESIE)<\/b><\/span><\/h3>\n
Teritori\u00e1lna agresivita<\/b><\/span><\/h4>\n
Dominan\u010dn\u00e1 agresivita<\/b><\/span><\/h4>\n
Agresivita zo strachu<\/b><\/span><\/h4>\n
Obrann\u00e1 agresivita<\/b><\/span><\/h4>\n
![\"beibira\"](\"http:\/\/beibira.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/09\/beibira-300x76.png\")
<\/p>\n